Cievna stena

Patofyziológia

Úvod

Cievny endotel ako jedna vrstva buniek je mnohofunkčnou medzivrstvou medzi cirkulujúcou krvou, tkanivami a orgánmi. Predstavuje selektívne priepustnú prekážku pre makromolekuly a súčasne aj netrombogénny a neadhezívny povrch, ktorý aktívne udržuje tekutosť krvi.

Ide o metabolicky aktívny endokrinný orgán, ktorý je zdrojom mnohých faktorov a mediátorov zásadným spôsobom regulujúcich udržovanie normálnej homeostázy.

Patria k nim
vazodilatačné látky (oxid dusnatý, prostacyklín, hyperpolarizačný faktor pochádzajúci z endotelu)
vazokonstrikčné látky (endotelín-1, tromboxán A2, prostaglandín H2 a niektoré zložky renínovo-angiotenzínového systému)
protrombogénne a antitrombogénne faktory (tkanivový faktor, faktor aktivujúci trombocyty(PAF), von Willebrandov faktor)
fibrinolytické aktivátory a inhibítory (tkanivový plazminogénový aktivátor, inhibítor plazminogénového aktivátora-1)
účinné metabolity kyseliny arachidónovej (prostanoidy)
leukocytové adhezívne molekuly (E-selektín, P-selektín, medzibunková adhezívna molekula-1 (ICAM-1), cievna bunková adhezívna molekula-1 (VCAM-1))
cytokíny s aktivitami rastových stimulátorov a inhibítorov, transformujúcich rastových faktorov, prozápalových a protizápalových mediátorov, faktorov nekrotizujúcich nádory, chemotaktických faktorov (chemokíny)

Okrem základných aktivít uplatňujúcich sa pri regulácii kardiovaskulárneho systému sú endotelové bunky aj dôležitou súčasťou imunitného systému. Majú kľúčovú úlohu pri zahájení a vývine obranných, ako aj poškodzujúcich zápalových odpovedí. Preto endotel možno pokladať za ústredné prenosové zariadenie na obojstrannú výmenu informácií medzi kardiovaskulárnym a imunitným systémom.